fbpx

Ako lovíme medvede a prečo je to ťažké. Nemajú nás radi…

Napísal: Lukas Valla

Som náčelníkom prvého a šiesteho turnusu NPDL. Zároveň pôsobím ako zdravotník na ostatných turnusoch. Starám sa o facebook a instagram fanpage indiánov a CK. Pôsobím ako hlavný vedúci na lyžiarskych táboroch, táboroch mimo leta a spolupracujem pri výchove nových vedúcich.

Zverejnené: 23. mája 2024

To, že po Slovenskej divočine chodia medvede vedia všetci, čo však veľa rodičov nevie je to, že keď táboríte v prírode, tak sú zvieratá všade okolo vás. Aj medvede. A my s nimi spolunažívame už od roku 1995.

V našich indiánskych príbehoch zvykneme mať úlohu pre dospievajúcu mládež, ktorú voláme "Pasca na medveďa". Ich úlohou je kreatívnym spôsobom vyrobiť s primitívnymi nástrojmi v lese  "akože-pascu". Jedna najslávnejšia vyzerala tak, že mládežníci zavesili na konár jablko, cez ktoré bol prepichnutý klinec, asi tri metre pred to položili koláčik a ďalšie tri metre predtým natiahli špagát, aby sa medveď mohol potknúť. Príbeh k tomu bol taký, že keď pôjde medveď okolo, potkne sa, spadne, nájde koláčik, spapá ho, urobí si chuť a keď sa postaví uvidí na strome visieť jabĺčko, do ktorého s takou chuťou zahryzne, až sa mu to stane osudným. Takto my lovíme medvede. A je to veľmi ťažké, pretože sa nám to ešte nikdy nepodarilo. Navyše to vyzerá, že nás medvede vôbec nemajú radi, a vlastne k nám ani nechodia.

Medveď je veľmi plaché zviera, pokiaľ sa neocitne v nebezpečí. Medveď sa prirodzene vyhýba ľuďom a snaží sa ich strániť. Zároveň má medveď veľmi dobrý sluch a čuch, čiže ak cíti človeka pôjde radšej preč. Naše indiánske táborisko je hlučné miesto, kde sa kričí, bubnuje, hrá na hudobné nástroje, dlho do noci tam horia ohne a hlavne - sú tam ľudia. Medveď, pokiaľ nemá potrebu hľadať niečo na jedlo, nebude vyhľadávať takéto miesto.

Už pred rokmi sme zaviedli prísny manažment fungovania odpadov! Akýkoľvek potravinársky odpad je vždy v uzavretých nádobách a je uskladnený a odvážaný, aby nelákal zver. Zároveň, keďže sa snažíme byť ekologický, v našich košoch nájdete primárne plast, papier a nikdy sa tam nenachádzajú zvyšky jedla, a preto zver nemá dôvod chodiť do tábora.

Možno sa pýtate, ako je to keď beháme po lese? Už niekoľko rokov sme si zaužívali tradíciu, že keď sa ide na drevo, alebo na hru s deťmi, o dušu bubnujeme pri nástupe. Medveď tak vie, že sa nachádzame v lese a radšej utečie, akoby sa mal s nami stretnúť. Navyše deti sú stále hlučné 😀 , čiže bezpečnosť je vždy zachovaná.

Je dôležité aj povedať, že riziko stretu s medveďom v žiadnom prípade nepodceňujeme. Dlhé roky vieme o tom, že sa medvede pohybujú v oblasti Kremnických vrchov, avšak nikdy nedošlo k problému medzi táborom a  medveďmi vďaka spôsobu akým fungujeme. 

Howgh!

Tiež by sa Vám mohlo páčiť...