Keď deti odchádzajú do letného tábora, často v očiach rodičov stále vidíme tých malých, krehkých človiečikov, ktorých sme učili viazať šnúrky a nebáť sa tmy. No o pár dní neskôr sa z lesa, hôr alebo lúk vracajú trochu iné deti – nie len opálené a unavené, ale aj akési… pevnejšie. Sebaistejšie. Odrážajú sa v nich nové skúsenosti, ktoré sa nedajú naučiť doma ani v škole.
Zážitok = výzva + úspech
Každý tábor je plný malých aj väčších výziev. Spať v stane, či na chatke. Zorientovať sa v neznámom prostredí. Viesť družinu v hre. Prehovoriť pred skupinou. Poprosiť niekoho o pomoc. Riešiť nedorozumenie s kamarátom.
Pre deti sú to skutočné „životné skúšky“. A každá jedna zvládnutá výzva posilňuje ich vnútornú silu – odolnosť, teda schopnosť zvládať nové a náročné situácie s dôverou vo vlastné schopnosti. Deti si v tábore častejšie hovoria: „Zvládol som to! Dokážem to aj nabudúce.“
Bez potlesku a bez publika – a predsa hrdina
Možno by sme čakali, že hrdinovia nosia plášte a zachraňujú svet. Ale tí naši táboroví hrdinovia si v noci sadnú k smutnému kamarátovi. Postavia tím späť na nohy, keď prehráva. Nezľaknú sa dažďa, neúspechu, ani samoty. A niekedy to urobia bez toho, aby o tom doma vôbec rozprávali – lebo pre nich je to už „normálne“.
To, čo vám deti z tábora neprinesú v kufri, je to najcennejšie
Ak vaše dieťa idete poslať opäť do tábora, možno si tento rok všímajte nie len to, čo si zbalí do kufra, ale aj čo si prinesie späť vo vnútri. Možno to nebude vidno hneď, ale vo chvíľach, keď to bude treba – v škole, medzi kamarátmi, v rodine – sa objaví ten tichý hrdina, ktorého ste pred mesiacom posadili do autobusu s menovkou na batohu.
