fbpx

Ľútosť za domovom

Napísal: Milan Straka

Zverejnené: 13. januára 2020

Ľútosť za domovom

Stáva sa, že k nám do tábora príde mladý muž, alebo slečna, ktorím je stráášne smutno za maminou a ocinom. Bývajú to deti, ktoré sú veľmi naviazané na rodičov a väčšinou sú po prvýkrát preč z domu na dlhšie. O to to niekedy býva ťažšie, že rovnako ako dieťatko pofňukuje v tábore, rovnako smúti doma aj mamička!

Ale, keďže sa už rodičia rozhodli, že to teda s táborom skúsia a zveria nám do opatery svoj poklad, my zase spravíme všetko preto aby sa čo najmenej v tábore fňukalo!

A ako na to? Vyžaduje si to veľkú pozornosť priameho vedúceho, alebo vedúcej, ktorý majú malého táborníka v družine a samozrejme veľkú pomoc našich inštruktorov v zácviku ( 15-17 rokov), pretože takéto dieťa si vyžaduje stálu pozornosť.  Kým sa hráme a zabávame, papáme a vymýšľame táborové srandičky, väčšinou je všetko v poriadku. Ale keď príde chvíľka kľudu, keď si chce každý sadnúť niekde do tieňa, alebo sa len napiť – vtedy zaútočia spomienky na domov. Vykotúľa sa slzička a začne fňukando, ktoré neprestane dovtedy, kým nepríde vedúci a nezoberie malého táborníka na novú úlohu či výpravu a zaujme ho novou činnosťou. Preto sú naši vedúci a inštruktori 24 hodín denne s deťmi.

S každým dieťaťom, ktorému je smutno opatrne pracujeme, povzbudzujeme ho do táborových činností, nastavujeme nové ciele tak, aby bolo motivované. Snažíme sa mediovať nepriamu komunikáciu s rodičmi a po celý čas s deťmi pracujeme na tom, aby mali z tábora skvelý zážitok. Oťukali sa, osamostatnili a začlenili do kolektívu. Najjednoduchšia cesta, je nájsť si v tábore kamošku, alebo kamoša a hneď ide všetko krajšie a ľahšie!
Ak máte obavy, že by vaše dieťa bolo smutné, prosíme kontaktujte našu kanceláriu, radi vám odpovieme na otázky a pomôžeme prekonať strach z odlúčenia!

Tiež by sa Vám mohlo páčiť...